Generalát, Rím

Dôležité

 

Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba.

Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.
Počúvajme, čo hovorí apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Hľadajte, čo je hore, nie to, čo je na zemi!“ Lebo ako on vystúpil, a pritom od nás neodišiel, tak sme už aj tam s ním, hoci sa ešte na našom tele neuskutočnilo, čo máme sľúbené.
On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zvolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“
Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.
On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“
Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi.
Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“ Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo.
On teda zostúpil z neba z milosrdenstva a vystúpil iba on; ale v ňom sme z milosti vystúpili aj my. A tak nezostúpil nik, iba Kristus, a nevystúpil nik, iba Kristus. Nie preto, že by dôstojnosť hlavy bez rozdielu patrila telu, ale preto, že sa telo nedá oddeliť od hlavy.

Z Rečí sv. Augustína

 

Mesiac máj sme v našej viceprovincii začali púťou po stopách vedúcich dejinami našich otcov baziliánov. Prvou zástavkou bol Krásny Brod, kde sme navštívili nový monastier a chrám. Vypočuli sme si históriu života otcov baziliánov, odohrávajúceho sa priamo na zrúcaninách cerkvi a monastiera. Po krátkej modlitbe k Presvätej Bohorodičke v malej kaplnke, ktorá sa zachovala, a na cintoríne, sme v novej cerkvi slávili Eucharistiu, vzdávajúc vďaky za celý baziliánsky rád.
Po Eucharistii sme sa posilnili obedom a naša púť pokračovala na Bukovú hôrku, kde stojí nádherný chrám Povýšenia svätého a životodárneho kríža. Zotrvali sme v ňom na modlitbe akatistu k Presvätej Bohorodičke a po ňom sme si prezreli rozostavané objekty, ktoré budú slúžiť pútnikom prichádzajúcim načerpať na túto posvätnú horu.
Všetkými miestami nás sprevádzal o. Vladimír Sedláček OSBM a my sme mu za to veľmi vďačné.

Čítajte viac...

 

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi

„Nech sa múdry nehonosí svojou múdrosťou, ani silák nechváli svojou silou, ani boháč nech sa nechvastá svojím bohatstvom.“
A čím sa možno oprávnene chváliť? A v čom je veľkosť človeka? Hovorí: Kto sa chváli, nech sa chváli tým, že spoznal a vie, že ja som Pán.“
Vznešenosť, sláva a veľkosť človeka je v tom, že poznáva a lipne k tomu, čo je naozaj veľké, a že slávu hľadá u Pána slávy. Apoštol totiž hovorí: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ Je to tam, kde vraví: „Kristus sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“
Dokonale a úplne sa chváli v Bohu ten, kto sa nevychvaľuje svojou spravodlivosťou, ale vie, že mu pravá spravodlivosť chýba a že je ospravedlnený iba vierou v Krista.
Pavol sa chváli tým, že pohŕda svojou spravodlivosťou a hľadá tú, ktorá je skrze Krista, ktorá je z Boha, spravodlivosť z viery; aby poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení a tým, že sa mu pripodobní v smrti, aby tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Tu padá akýkoľvek podklad pre pýchu. Človeče, tu ti nezostáva nič, čím by si sa mohol chváliť. Tvoja sláva a nádej spočíva len v tom, že budeš umŕtvovať všetko, čo je tvoje, a hľadať budúci život v Kristovi. A keď máme jeho prvotiny, už ho vlastníme a žijeme celkom v Božej milosti a v Božom dare.
Veď to Boh „pôsobí v nás, že chceme aj konáme, čo sa jemu páči“. A Boh prostredníctvom svojho Ducha zjavuje svoju múdrosť, ktorú určil nám na slávu.
Boh dáva pri námahách schopnosti a silu. „Pracoval som viac ako všetci ostatní,“ hovorí Pavol, „vlastne ani nie ja, ale Božia milosť, čo je so mnou.“
Boh vyslobodzuje z nebezpečenstva, aj keď už niet nijakej ľudskej nádeje. Hovorí: „Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí.“


(z Homílií sv. Bazila Veľkého)

 
Veľký pôst

"Pretože sme sa nepostili, stratili sme raj. Postime sa teda, aby sme sa tam opäť mohli vrátiť! sv. Bazil Veľký

sv. Bazil Veľký

Ľudský život sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí." sv. Bazil Veľký

Novinky