„Nech sa múdry nehonosí svojou múdrosťou, ani silák nechváli svojou silou, ani boháč nech sa nechvastá svojím bohatstvom.“
A čím sa možno oprávnene chváliť? A v čom je veľkosť človeka? Hovorí: Kto sa chváli, nech sa chváli tým, že spoznal a vie, že ja som Pán.“
Vznešenosť, sláva a veľkosť človeka je v tom, že poznáva a lipne k tomu, čo je naozaj veľké, a že slávu hľadá u Pána slávy. Apoštol totiž hovorí: „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ Je to tam, kde vraví: „Kristus sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby, ako je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“
Dokonale a úplne sa chváli v Bohu ten, kto sa nevychvaľuje svojou spravodlivosťou, ale vie, že mu pravá spravodlivosť chýba a že je ospravedlnený iba vierou v Krista.
Pavol sa chváli tým, že pohŕda svojou spravodlivosťou a hľadá tú, ktorá je skrze Krista, ktorá je z Boha, spravodlivosť z viery; aby poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení a tým, že sa mu pripodobní v smrti, aby tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Tu padá akýkoľvek podklad pre pýchu. Človeče, tu ti nezostáva nič, čím by si sa mohol chváliť. Tvoja sláva a nádej spočíva len v tom, že budeš umŕtvovať všetko, čo je tvoje, a hľadať budúci život v Kristovi. A keď máme jeho prvotiny, už ho vlastníme a žijeme celkom v Božej milosti a v Božom dare.
Veď to Boh „pôsobí v nás, že chceme aj konáme, čo sa jemu páči“. A Boh prostredníctvom svojho Ducha zjavuje svoju múdrosť, ktorú určil nám na slávu.
Boh dáva pri námahách schopnosti a silu. „Pracoval som viac ako všetci ostatní,“ hovorí Pavol, „vlastne ani nie ja, ale Božia milosť, čo je so mnou.“
Boh vyslobodzuje z nebezpečenstva, aj keď už niet nijakej ľudskej nádeje. Hovorí: „Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí.“

(z Homílií sv. Bazila Veľkého)