Sr. Makrína Mária Fečová sa narodila 13. marca 1930 v Radvanovciach. Ľudovú školu navštevovala v Haniske pri Prešove. Po skončení ľudovej školy zostala doma a pomáhala v domácnosti. Jej túžbou bolo stať sa rehoľníčkou, a tak 1. novembra 1947 vstúpila do Rádu sestier sv. Bazila Veľkého v Prešove. Jej rehoľná formácia – noviciát sa konal už v ťažkých podmienkach, lebo sa začalo prenasledovanie Cirkvi. Preto bola preložená na krátky čas do Stropkova, kde pracovala v sirotinci. Potom sa vrátila naspäť do Prešova, kde narýchlo prijala obliečku do rehoľného rúcha z rúk bl. biskupa mučeníka Petra Pavla Gojdiča OSBM. Komunistickým režim ju spolu s ďalšími sestrami prinútil opustiť kláštor na Francisciho ulici. Do biskupskej rezidencie ich prijal bl. biskup P. P. Gojdič, ale nepobudli tam dlho, lebo v marci 1950 museli všetci biskupstvo opustiť. Sestry boli vyvezené na západné Slovensko, kde sa ich ujali sestry vincentky. Sestra Makrína bývala v Bôriku pri Nitre, kde dostali len jednu izbu, v akej pre nedostatok miesta spávali aj na zemi. Po 5 mesiacoch ju previezli do Belušských Slatín a potom do Ladiec a Hronského Beňadika.

Po nejakom čase bola sr. Makrína premiestnená s ostatnými spolusestrami do Domu dôchodcov v Kovarciach. Tam v roku 1956 zložila tajne večné sľuby. Z Kovariec bola preložená do sústreďovacieho Charitného domu pre rehoľné osoby v Báči. Z Báča odchádza do Charitného domu v Kostolnej pri Trenčíne, kde boli sústredené sestry z rôznych reholi. Z Kostolnej odchádza na Moravu do Svitav, kde pracuje v ústave pre mentálne postihnuté ženy ako pracovníčka v záhrade. Po páde totalitného režimu sa sr. Makrína vrátila v roku 1991 aj s ostatnými sestrami na rodné Slovensko. Zo Sečoviec bola v roku 1993 preložená do Levoče, kde sestry začali svoju misiu v školskej a farskej katechéze, slúžili v chráme a šili kňazské rúcha. V tejto komunite sestier obetavo pracovala v domácnosti, v chráme, v záhrade a svojím apoštolátom modlitby medzi veriacimi. Z Levoče sa spolu so sestrami vrátila do Sečoviec v roku 2006. V sečovskej komunite pomáhala s láskou a obetavosťou pri domácich prácach, v záhrade a všade, kde bola potreba pomôcť. Sr. Makrína bola plná ducha vrúcnej modlitby, zbožnosti, obetavosti, skromnosti, pracovitosti a ochoty pomôcť spolusestrám. Za všetko prejavovala svoju vďačnosť.

Po krátkej a ťažkej chorobe odovzdala svoju dušu svojmu nebeskému Otcovi dňa 11. novembra 2014.

Večná jej pamiatka!