Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba.

Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.
Počúvajme, čo hovorí apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, myslite na to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Hľadajte, čo je hore, nie to, čo je na zemi!“ Lebo ako on vystúpil, a pritom od nás neodišiel, tak sme už aj tam s ním, hoci sa ešte na našom tele neuskutočnilo, čo máme sľúbené.
On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zvolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“
Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.
On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“
Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi.
Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“ Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo.
On teda zostúpil z neba z milosrdenstva a vystúpil iba on; ale v ňom sme z milosti vystúpili aj my. A tak nezostúpil nik, iba Kristus, a nevystúpil nik, iba Kristus. Nie preto, že by dôstojnosť hlavy bez rozdielu patrila telu, ale preto, že sa telo nedá oddeliť od hlavy.

Z Rečí sv. Augustína